Kochleárna implantácia - mať obavy či tešiť sa?

      Matej je dieťa s ťažkou stratou sluchu - obojstranne. Čo to znamená? Nepočuje nič - možno tak nad 100 dB (keby stojí pri lietadle, by nejaký hluk vnímal), no bežné zvuky v každodennom živote nepočuje. Postup pri diagnostike je taký, že dieťatko má pridelené najprv načúvacie aparáty, ktoré zosilňujú zvuky. Dieťa s nimi funguje a sleduje sa či prichádzajú reakcie na zvuky a  či dokáže počuť s nimi škálu ľudskej reči. Niektoré deti s rovnakou stratou to dokážu. Náš Matej však nereagoval absolútne na žiadne zvukové podnety. Tak nám oznámili, že je potrebné ho implantovať čím skôr. Ešte stále však nebolo isté, že bude vhodný kandidát. To, aby bol zimplantovaný, podmieňovali vyšetrenia: magnetická rezonancia a CT, ktoré ukázali zdravú vnútornú stavbu uška,  a teda možnosť úspešne implantovať kochleárne implantáty. 

Čo cíti rodič pred implantáciou? 

•       Cíti veľké obavy a neistotu, či vôbec bude môcť podstúpiť túto operáciu, a tak bude mať šancu počuť. (Rozhodovalo by to i o ďalšom fungovaní celej našej rodiny. Keď by táto možnosť nebola, sťahovali by sme sa bližšie k  miestu, kde by Matej mohol navštevovať špeciálnu škôlku s deťmi so sluchovým postihnutím.)
•      Pochybuje : "Urobím dobre?" -  Veď je úžasný a šikovný aj ako nepočujúci - výborne komunikoval prostredníctvom posunkov, neprišlo mi, že by mu niečo chýbalo. Možno bude úspešný aj ako nepočujúci. Toto mi šlo hlavou ešte pár dní pred implantáciou. 
• Veľká zvedavosť, čo nové prinesie život s kochleármi: Aké by to bolo keby zareagoval na zvuky? Povie mi - mama? Bude ma počuť?
• Strach zo zákroku - Ako zvládne moje dieťa operáciu? Bude ho to bolieť? Aké budú rany po zákroku? 

Áno, i mňa, vždy pozitívne naladenú, trápili všetky tieto obavy, ako každého rodiča. Ešte cestou do Bratislavy som mala bolesť v žalúdku a stres. Ale naladenie sa na pocity môjho syna, ma upokojilo. Vôbec netušil, čo sa bude diať a tak s veľkým úsmevom a bezstarostnosťou dieťaťa šiel do nemocnice, čakal na zákrok bez plaču, hral sa, bol sám sebou. Cítila som sa zrazu ako on. Pripravená byť tu pre neho, keď bude plakať od bolesti a naďalej s ním prežívať pekné i zlé chvíle. 

Čo cíti rodič počas implantácie svojho dieťaťa?

• Búši Vám srdce, keď odovzdávate dieťa, už mierne "prispaté" z liekov do cudzích rúk. Dieťa plače a Vám sa chce tiež plakať. 
• Čas, ktorý by inokedy ubehol tak rýchlo, sa zrazu vlečie. 
• Snívate, dúfate, modlíte sa, aby všetko šlo dobre a hladko.