"Neviditeľní"
Bežní ľudia v bežnom svete. Idete po ulici a nevnímate, ponáhľate sa hľadiac sám pred seba a idúc si za svojím cieľom.
Našli sme sa s manželom tak, že sme sa vlastne ani nehľadali. Spojila nás spoločná záľuba v hasičskom športe. A bola láska, plány do budúcnosti, ktoré sme si pomaly spoločne plnili (aj plníme dodnes).
Prišla naša prvá dcéra a z nás, pojašených, sa postupne stávali dospelí zodpovední rodičia. Simonka je veľmi múdra, šikovná, temperamentná slečna. Podotýkam plne zdravá, veľmi aktívna a počujúca (sem tam však nepočúvajúca).
Zmena prišla, keď sa nám narodil syn. Zdravý, krásny ale nepočujúci.
Dnes s pohľadom naspäť vidíme, že sa nám všetko zmenilo. Láska zosilnela. Hľadanie spôsobu ako vychovávať a vzdelávať takéto dieťa nám ukázalo nové smery, spôsoby, možnosti a prinieslo nám do života množstvo nových známostí aj priateľstiev.
Dostali sme odpoveď na našu prvú otázku pri oznámení diagnózy: PREČO my?Príčina straty sluchu nášho syna je podmienená genetikou. Stretli sme sa dvaja nositelia génu, ktorý sme odovzdali nášmu druhorodenému dieťaťu. Osud? Náhoda? Viac sme sa to nepýtali! Skôr nás oboch zaujímala iná otázka: AKO? ako vychovávať, ako mu dať spokojnú budúcnosť? ČO všetko môžeme pre neho urobiť?
Postupne sme dostávali informácie, tipy, rady, stretávali sa s úžasnými odborníkmi, ktorí nás posúvali ďalej. Začali sme sa učiť komunikovať s nepočujúcim dieťaťom, učiť sa posunky. Taktiež sme do všetkého zapájali celú rodinu a blízkych priateľov. To bola naša forma zmierenia sa s týmto osudom. Ukázať všetkým, že sa s tým dá pracovať, posúvať sa, že urobíme všetko, čo je v našich silách.
Dnes ideme po ulici, hľadíme okolo seba a všímame si rôznorodosť. Všímame si ušká a ruky ľudí. Strata sluchu je na prvý pohľad neviditeľná. Ukáže sa až pri komunikácii. Hľadáme v dave tých, čo chápu náš svet a my ich. To, čo bolo pre nás dovtedy neviditeľné, je zrazu zrejmé.